reklama

Donna Karan a bratislavská MHD

Vracal som sa domov z práce - PantaRhei, Polus. Neskoro v noci. Nie je podstatné, akým autobusom, jednoducho tým, čo vždy. Jemne mrholilo, zima ako na ruskom fronte. Pestrá zmes to veru bola: pripití študenti, pracanti a pracantky, noční skalní štamgasti z blízkych pajzlov. Pospával som pri okne oproti dverám, ale prebralo ma čosi neskutočného: známa intenzívna, líškavá vôňa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Mám psí ňufák. Občas ho preklínam, lebo cítim aj veci, ktoré by som najradšej necítil, ale taký je. Parfémy. Parfémy. A TEN má flakón pochrómovaného jablka. Božská Donna Karan. Medzi nami - je lacný, vulgárny a úplne bežný, ale... (Buď chutná!)

Bola to opäť ona. Zodvihla ma zo sedadiel, verte, či nie.

Aj keď k nej v tomto prípade trebalo prirátať platinu na hlave, obnosené džínsy, konversy, batoh s Miley Cyrus a detskú žuvačku, skrátka bábo tesne nad šestnásť. Aha, a zabudol som na redbull s vodkou, čo z nej razil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otočil som sa, to je jasné.

Zastávku, dve, tri, štyri. Nevystúpila a ja som ostošesť (vdychoval? fetoval? inhaloval?) usmieval.

Príjemnejšie než príjemné.

Zasyčalo otváranie dverí.

Vošiel nenápadný, nízky pán.

Armádny kabát, taška z Billy, kanady, noviny, mastné vlasy.

Vezúc sa hromadnou dopravou mám za sebou kadečo. Videl som mladších, čo bez reptania uvoľnili miesto starkej o paličke, aj nazikids, čo vykopali dlhovlasých študentov von bez najmenšej príčiny. Pokazený mp3 prehrávač. Rozhovory slečien, čo som im mohol byť otcom o tretej š*kačke na kamarátovej posteli. Sťažovanie dvoch dôchodkýň na neschopných lekárov. Ospalé úradníčky čítajúce Úsvit, Steelovú, Kinga. Biznismanov s kufríkmi, nonstop čosi brblajúcich do handsfree. Kojencov kričúcich o pozornosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Málo.

Do nosa ma najprv slabučko, potom riadne, s chuťou, nakopla vlna príšerného, odporného smradu. Pot, moč, špina, lacné víno, ba aj štipka toluénu. Zadržal som dych. Spurpurovel. Zmodrel. Vydychoval po mililitroch, nič nepomáhalo.

Pánko sa medzitým posadil, zatváril sa nevinne a zadíval kamsi ku stropu. Nadskočili sme na spomaľovači, druhom, treťom. Autobus zastal, on sa zodvihol, zahundral niečo v zmysle „brrhžžžlab" a vytackal sa preč. Všetci, čo sedeli nešťastnou zhodou náhod v tom istom spoji čo ja by si boli uľahčene vzdychli a otvorili všetky vetracie škáry, ale omyl, zápach len zosilnel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pod sedadlom.

Hnedý darček.

Uf.

Vybehol som odtiaľ, zima nezima. Radšej pešky. Kilometer.

Chudák môj nos odvtedy nedá dopustiť na obyčajný, reklamový Old Spice. Alebo Rexonu.

Radšej.

Ľuboš Rusnák

Ľuboš Rusnák

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mierne naivný, podľa možností ešte stále detský (dospelý).Naozaj. Zoznam autorových rubrík:  In VivoTo ostatné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu