Ľuboš Rusnák
Jasno, miestami falošne
V podniku pološero, vonku sa rozťahovala tma ako oteplený prízrak. Dym sa dal krájať mačetou, ale už nevadil, zvyknete si, ak sedíte dostatočne dlho a veľmi sa nehýbete. Nedeľa, tichá nedeľa na gauči bez počítača, telky a mobilu skončila takto nevinne. Pohár, umelý úsmev, jeden ako druhý. K stolu prikročil chlap. Mal dosť, páchol capinou a čímsi ostrým, myslím, že borovičkou. Nerozumel som mu; brblal dosť nezreteľne. Spod prepoteného tielka takmer hmatateľne stúpalo alkoholové sebavedomie. Hrubým odhadom mal tak o desať rokov a dvadsať kíl viac než ja.